Krátky prierez histórie vývoja matracov

Tak ako ľudia aj matrace majú svojich predchodcov. Ich história sa začala písať už v prehistorickom období, no s dnešným matracom mal spoločné akurát to, že slúžil na oddych. V podstate ani nehovoríme o matraci ale o nazhŕňanej kope lístia či suchej trávy, ktorá bola o čosi pohodlnejšia ako tvrdá zem. Trochu neskôr už tieto materiály zabaľovať do kože zvierat, čo im okrem ochrany pred predátormi poskytlo aj trochu tepla.

Iná kultúra iný matrac

Matrace sa menili podľa kultúry. Tak napríklad v starovekom Egypte bol symbolom postavenia v spoločnosti. Faraóni spávali na matracoch umiestnených na vyšších drevených konštrukciách, a tým zabránili tomu aby spali v prievane. Naopak poddaným musel stačiť ktorýkoľvek roh a nekvalitný matrac.

Čo sa týka gréckej kultúry, tam si na tom nedali až tak záležať. Tí pred komfortom uprednostňovali krásu. Hoci postele boli vyrábané z dreva, kameňa či mramoru, miesto matraca jednoducho naukladali vrstvy látok, ktoré im mali poskytnúť pohodlie.

Väčším zástancom komfortu boli Rimania, ktorí matrace a vankúše plnili vtáčím perím. Rimania ako pôžitkári netrávili na matracoch iba noci, ale aj veľa času počas dňa. Ležiavali na nich počas jedenia, prijímali návštevy či plánovali stratégie ako napr. Alexander Veľký a Július Cézar.

Kamenná dlažba miesto postele

V stredoveku sa stal matrac dobrým spoločníkom pre obchodníkov a umelcov, ktorí často cestovali a potrebovali sa na niečom vyspať. Často sa ich nocľažníkom stávali ulice, najlepšie pod strieškou niektorého domu. Bolo teda dobré ak si nosili so sebou, nejaký typ prenosnej podstielky „matraca“, ktorý bol pohodlnejší než kamenná dlažba. Keďže podmienky na spanie v stredoveku najmä pre chudobné vrstvy neboli veľmi dobré, ľudia často spávali natlačení jeden na druhom. Pod seba si podstielali slamu alebo iné materiály a vlastne vtedy vzniklo aj slovné spojenie – ustielanie postele.

Čas na pokrok

Samozrejme tieto typy matracov plnené prírodným materiálom nevydržali dlho. Navyše sa v nich udomácňoval všelijaký hmyz, ba dokonca hlodavce. Preto začali matrace zašívať alebo ich zapínali na gombíky no ani to nemalo veľký úspech. V 16. storočí čalúnnik Guillaume Dujardin vyhotovil prvý nafukovací matrac. Bola to vlastne plachta, vybavená vzduchovými ventilmi, no ani tento typ matraca nevydržal veľmi dlho.

Matrace však odvtedy prešli dlhým vývojom, preto dnes môžeme spávať na pohodlných matracoch, a za tie vyššie spomenuté by sme ich nevymenili za nič na svete.