Unikátne slovenské lustre
To, že Slovensko je krajina bohatá nielen na prírodné, ale i kultúrno – historické pamiatky netreba nikomu dokazovať. Svedčí o tom množstvo hradov, zámkov, kaštieľov, ktoré vo svojich interiéroch skrývajú neoceniteľné bohatstvo. Unikátne lustre sú jeho súčasťou.
Bojnický obor
V najväčšej reprezentačnej miestnosti Bojnického zámku, v Huňadyho sále, je nainštalovaný najväčší luster na Slovensku a pravdepodobne aj v strednej Európe. Tento barokový drevený pozlátený luster má tvar zrezaného kužeľa, jeho rozmery sú štyri krát tri metre a pozostáva približne zo 600 vyrezávaných a polychrómovaných dielcov a 110 svietiacich bodov. Luster pochádza z kaštieľa v Továrnikoch pri Topoľčanoch. Do Bojnického zámku ho previezli v 50. rokoch minulého storočia v rámci delimitácie umeleckých predmetov vo veľmi zlom stave. Mnohé časti boli poškodené, alebo chýbali. Potrápil nielen reštaurátora Albína Okšu, ale aj statikov. Tento obor medzi lustrami váži totiž takmer 700 kilogramov.
Žilinský skvost aj rarita
V Žilinskom Palace Hotel Polom sa nachádza najväčší krištáľový luster na Slovensku. Keďže visí priamo nad recepciou, väčšina hostí si ho všimne takmer okamžite. Luster má v priemere dva metre a výšku meter osemdesiat. Váži 413 kilogramov a svieti na ňom asi sto žiaroviek. Tento krištáľový skvost vyrobený v dvoch krajinách (konštrukcia v Taliansku a krištáľ v Čechách) tvorí 9 000 brúsených krištáľov. Do stropu je ukotvený na troch miestach a dodávateľ ho inštaloval na plafón tri dni.
V Žiline sa nachádza aj ďalší unikát. V Považskom múzeu môžete obdivovať vzácny drôtený luster – raritu svojho druhu nielen v európskom rozmere. Vyrobený bol v roku 1942 pri príležitosti otvorenia Mestského múzea v Žiline. K jeho značnému znehodnoteniu prispelo hlavne to, že bol od 70. rokov minulého storočia už iba skladovaný.
Reštaurovaný bol v roku 1996 a na prelome rokov 2008-2009, kedy bol odstránený aj predošlý reštaurátorský zásah pôvodnou technológiou cínovania. Luster má výšku 1,60 m, váži 12 kilogramov a je na ňom viac ako 20 ozdobných prvkov a ich kombinácií. Vzácnosťou na ňom je rozoberateľný vývrtkový spoj v spodnej časti lustra.
Banskobystrický luster z kotolne
História lustra sa začala písať v 19. storočí, kedy ho pravdepodobne nechal zhotoviť vtedajší banskobystrický starosta Július Csesznak ako reprezentatívny prvok interiéru radnice. Pre jeho nevyhovujúci stav luster v 80. rokoch minulého storočia vyhodili do kotolne radnice. Na jeho záchrane sa podieľali pracovníci Stredoslovenského múzea a jeho rekonštrukcia trvala takmer desať rokov. Luster pozostáva z 1526 častí, je 1,9 metra vysoký, 1,39 metra široký, má dve poschodia, dvanásť ramien, váži 55 kilogramov a je na ňom 48 svetiel.