Začiatky lodnej  dopravy na Dunaji 

      Z hľadiska postupného budovania dopravnej  infraštruktúry zohrávala významnú úlohu na našom dnešnom území lodná doprava. Pre náš región s jeho vnútrozemskou geografickou polohou mala samozrejme prvoradý význam riečna doprava. Rozhodujúce postavenie v jej rozvoji mal Dunaj ako druhá najväčšia rieka v Európe umožňujúca prístup k Čiernemu moru. V dejinách vodnej lodnej dopravy však zohrali určitú úlohu aj ďalšie väčšie slovenské rieky. Boli to najmä dolné toky Moravy, Váhu a Hrona. Niektoré staroveké grécke texty z obdobia roku  700 p. n. l. sa zmieňujú o  lodnej doprave na Dunaji.  Prvé lode z Agra a Milétu sa objavovali na dolnom toku Dunaja. Ich cieľom boli prvé grécke osady. V  poslednom období Rímskej ríše bola plavba po Dunaji veľmi častá. Prvé písomné zmienky o pravidelnej lodnej doprave u  nás pochádzajú z 10. storočia. Popisujú  prepravu kamennej soli na riečnych lodiach špeciálnej konštrukcie. 

loď v prístave
Dunaj predstavoval veľmi významné dopravné spojenie na prepravu ľudí i tovaru.

 Lodná doprava slúžila nielen na prepravu tovaru a  ľudí 

   Vo všetkých konfliktoch v histórii zohrávali dôležitú úlohu námorné sily. Boli to spočiatku riečne vojnové flotily, bez ktorých sa vojny neviedli a  nemohli ani vyhrať. V 10. až 12. storočí sa na dopravu tovaru a zároveň aj pre vojenské účely, vyvinul špeciálny dunajský typ lodí, tzv. šajky. Mali kombinovaný pohon. Veslami a jednou až dvomi plachtami. Z týchto lodí vznikla obávaná, tzv. šajkašská flotila. Tradícia organizovania vojenských jednotiek na riekach, ako prirodzených hraniciach medzi štátmi, začala v stredoveku. Po riekach Srbska sa plavili šajkové flotily srbských despotov. Srbskí šajkaši ako súčasť vojenskej organizácie v čase vzniku stredovekých štátov zohrali významnú úlohu v boji proti osmanským Turkom. 

loď s parným pohonom
Parný pohon historicky zmenil lodnú dopravu.

Prvá loď s  parným pohonom

    Historická zmena v dejinách vodnej lodnej dopravy nastala v 19. storočí so zavádzaním parného lodného pohonu. V septembri 1830 bol spustení na vodu prvý parník ,, Franz I. “, ktorý absolvoval skúšobnú plavbu z Viedne, cez Bratislavu, do Budapešti. Trasa po prúde mu trvala 14 h 15 min, proti prúdu 24 h 20 min. Začína sa postupne aj s regulačnými prácami s cieľom splavnenie rieky Dunaj až po jej ústie v  Čiernom mori. K úprave Dunaja slúžili člny vyrábané v bratislavskej lodenici. Staršie drevené lode s pohonom veslami a plachtami boli postupne nahradené parníkmi a celoželeznými nákladnými člnmi.